Bolo to úplne spontánne. Jedného krásneho letného dňa mi napadlo dať si piercing do jazyka. Vždy sa mi to veľmi páčilo, tak prečo nie? Chcela som však konať s čistou hlavou a tak som si povedala, že počkám do rána druhého dňa a keď si to dovtedy nerozmyslím, tak si ho dám (presne tak isto som to mala aj s tetovaním).
Samozrejme, že som si to nerozmyslela, ba čo viac, prišlo mi to ako najlepší nápad aký som kedy mala. No o pár hodín som svoje rozhodnutie dosť ľutovala. Prepichnutie nepatrilo medzi tie najpríjemnejšie zážitky (i tetovanie bolelo menej a to trvalo o dosť dlhšie), no v porovnaní s opuchnutým jazykom a neschopnosťou rozprávať a jesť to bola prechádzka ružovou záhradou. Už v ten večer som si hovorila, že žiadny ďalší piercing si nikdy nedám (a to som mala v pláne ešte minimálne jeden na omnoho citlivejšie a chúlostivejšie miesto). Mala som dokonca chvíľky, keď som si ho chcela vybrať a zahodiť čo najďalej. Našťastie opuch do rána ustúpil a bolesť takisto po pár dňoch úplne zmizla. Už po týždni som sa veselo napchávala orieškami a syrčekom prineseným z výletu v Holandsku (mala som šťastie, že som nedostala zápal takže ak zvažujete piercing, nenasledujte môj príklad a vydržte bez mliečnych výrobkov aspoň 2-3 týždne).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára