Októbrové pocity

...robí radosť

Autoškola

Keď kráčam po jazde z autoškoly, cítim sa trochu ako blázon. Povzbudená endorfínmi sa smejem od ucha k uchu a v hlave si premietam celý priebeh hodiny -  tie najväčšie prešľapy, ale aj to, čo sa mi podarilo.
Raz som kráčala takáto vyškerená, oči rozžiarené, myšlienkami ešte za volantom a zrazu na mňa kričí  pán sediaci v odstavenom aute: "Ako som vás videl smiať sa, normálne ste mi zlepšili deň!" Čože?! Odpovedala som mu len ďalším úsmevom, pretože takáto reakcia ma nesmierne potešila. Cítila som sa ako vo filme. Beriem to aj ako ďalší dôkaz toho, že autoškola a jazdenie sú naozaj dobre využitým časom, ktorý mi dodáva neuveriteľnú porciu radosti.

Katka

..hnevá

Vysoká ≠ nový život (alebo ako mi uniká moja existencia)


V septembri som sa kvôli vysokej škole presťahovala do Trnavy. Na ten moment som sa tešila ako malá minimálne posledný rok. No po mesiaci vysokoškolského života moja bublina spľasla a ja som s rachotom dopadla na tvrdú zem...Štúdium je katastrofa, nič neviem, nič sa mi nechce, nič ma nebaví. Áno, stále si samú seba neviem predstaviť robiť niečo iné ako zdravotnú sestru, no k dosiahnutiu môjho cieľa mi chýba to hlavné - chuť (alebo motivácia, pomenujte si to ako len chcete). Je ťažké sústrediť sa na vstrebávanie nových informácií, keď ani vo vlastných myšlienkach nemáte poriadok...Predstavovala som si iný život, no niekedy sa cítim ešte horšie ako v Nitre. (Som prekvapená, že sa to vôbec dá.)

A čo ma na tom celom štve najviac? Môj flegmatický prístup. Moja hlúpa povaha. Moja lenivosť a strach prevziať na seba zodpovednosť a správať sa konečne ako dospelá. Namiesto toho radšej žijem vo svojom vymyslenom svete, kde nemusím nič...už sa teším, kedy na to doplatím. (pri prvej skúške).

Lucia

....

Nedostatok času

Nestíham.

Lujza

3 krajiny za 5 dní - 2.časť

Možno je to príliš trúfalé povedať to takto narovinu, keďže som v tom Belgicku nestrávila zase príliš veľa času ale, nejako ma vôbec neoslnilo. Možno to bude tým počasím, keďže celý čas pršalo. Pretože také úžasné mestečko Bruggy (známe svojimi chutnými pralinkami, že Luci?) mohlo vyzerať čarokrásne nebyť toho dažďa.

 Ešte v ten deň sme sa premiestnili do Antwerp, kde sme mali ubytovanie. Nasledujúci deň nás čakal Brusel a dlhá cesta do francúzskeho Strasbourgu. A tak nám nezostávalo nič iné, iba bleskovou rýchlosťou prejsť Malú Európu, kde sme videli hlavné historické pamiatky všetkých krajín Európy, a všetky hlavné bruselské pamiatky. Musím podotknúť, že hlavné námestie je prekrásne! A cikajúci chlapček zase príliš malý. Najviac ma však prekvapilo Atómium svojou veľkosťou. Nemyslela som si, že to bude až také veľké! 

Posledný deň sme strávili vo Francúzsku a to v mestečku Strasbourg. (Našťastie nepršalo.) Hneď zrána sme absolvovali plavbu loďou okolo celého mesta a vlastne sme sa tak aj pokochali pamiatkami. Avšak tá najväčšia pamiatka, katedrála Notre-Dame, sa nachádzala vo vnútri mesta a bola neskutočná! Obrovská a krásna zvnútra aj zvonka. Keďže sme mali veľké osobné voľno, poriešili sme nedostatok spánku spaním na lavičkách a takisto aj minuli posledné peniažky väčšinou na oblečenie, suveníry či jedlo. A večer - hor sa domov! :)

Lujza

Bruggy

3 krajiny za 5 dní - 1. časť

Aj keď s mesačným oneskorením, ale článok o našej ceste Holandskom a Belgickom, je tu. Začnem Holandskom. 

Ako prvú sme navštívili umelovytvorenú dedinku Zaanse Schans, keď tam ešte neboli žiadni turisti a tak sme mohli nerušene obdivovať obrovské veterné mlyny, pôvodnú architektúru a taktiež sme si pochutnali na syroch a videli výrobu drevákov. Musím povedať, že Zaanse Schans ma z celého výletu očarilo najviac. Keď sme konečne pofotili všetko čo sme chceli aj 5x, presunuli sme sa do mesta, na ktoré sme sa všetci najviac tešili - do Amsterdamu.

Amsterdam predčil moje očakávania. Naozaj je úžasný. Trošku uponáhľaný a plný ľudí, ale atmosféra je tam uvoľnená. Všade samé bicykle, milí úžasne oblečení ľudia a tá typická architektúra - vežičkové úzke farebné domy! Absolvovali sme aj plavbu loďkou, počas ktorej sme videli časť mesta a hlavne fascinujúce hausbóty. Nebudem sa tu vykecávať a hovoriť superlatívy, to proste musíte zažiť. Takže ak niekedy plánujete navštíviť Amsterdam (čo by ste určite mali) odporúčam Vám navštíviť aj Van Goghovo múzeum (i keď my sme ho nenavštívili, pretože sme uprednostnili spánok v tráve) a večer keď sa zotmie, nezabudnite zavítať aj do Red Light district či do nejakého Coffeeshopu, bez toho ani z Amsterdamu neodchádzajte. :)

Zaanse Schans

Piknik

Piknikovanie sa zmenilo. Kým predtým to bola top udalosť s niekoľkými druhmi jedál, s košíkmi, s hromadou blízkych, teraz sme šťastní, keď sa niekde len tak „vykotíme“ do trávy a užívame si, že sme mimo (alebo aspoň trochu ďalej) od mestských výfukov, sklených budov a betónovej džungle.
Piknik. Pod týmto pojmom si hneď predstavím typickú scénku z amerických filmov, kde zaľúbenci ležia v tráve na červeno-bielej kockovanej deke a vedľa seba majú košík plný sendvičov a vína.

Piknik v štýle impresionizmu - to je slnko, pestrofarebné deky, nádherné dobové šaty a hlavne kopec dobručkého jedla. Ak je navyše miestom konania Dražovský kostolík, o krásny deň je postarané. Len tak sedieť, napchávať sa koláčikmi a zapíjať ich bezchybnou kávičkou, pozerať do diaľky a vychutnávať si letný vánok (v našom prípade by sa síce dalo hovoriť o riadnom vetrisku, ale to nevadí :-) ) v tej najlepšej spoločnosti - proste sobotňajšia pohodička.

3zNR: Spoznajte nás

Lucka o Katke

Dievča, ktoré má neustále čo povedať. Asi takto by sa dala jednou vetou charakterizovať Katka. Ale nemyslite si, že vedie prázdne reči. Jej myšlienky majú hlavu aj pätu a je jedna z mála ľudí, s ktorými sa dá viesť zmysluplný dialóg. Keď som sa s ňou prvýkrát stretla, nepovedala by som, že máme až toľko spoločného a že sa z nás raz stanú kamarátky. Katka je energické, sebavedomo vystupujúce dievča s nonstop dobrou náladou, kým ja som pravý opak. Je otvorená novým veciam a názorom, miluje kvalitnú literatúru, filmy a seriály s primeranou dávkou romantiky, CandyCrush a Maroša Kočišíka (túto lásku zdieľame spoločne). Verím, že jej príspevky budete čítať s veľkým potešením a že vám, tak ako aj mne, prirastie k srdcu. 

   

Katka o Lujze

Lujza je z nás troch vždy tá najlepšie oblečená. Vždy ma rozosmeje, keď si na akomkoľvek mieste vytiahne lak na nechty a starostlivo sa „vylepší“. Aj napriek tomu, že sme sa vídavali v škole každý deň, stále ma vie očariť svojím vycibreným obliekaním.

Čo sa týka jej vnútorného ja, Lula určite patrí k ľuďom, ktorá sa vedie zasmiať aj na vlastnej smole. Keď sa učí, no nevidno to, keď za niečo bojuje a nevychádza to podľa plánov... Robí si zo seba srandu, nahlas si dohovára, no v ceste pokračuje ďalej. Hádam sa jej guráž nikdy neminie. Naša milá, zlatá Lujza.

Lujza o Lucke

Veľmi dlho som premýšľala, čo napísať, aby to Lucku vystihovalo. Hneď na začiatok musím povedať, že kamarátstvo s ňou mi dalo aj stále dáva veľmi veľa. Jej zaujímavé názory ma prinútili sa občas zamyslieť. Nechcem preháňať, no patri k tým najinteligentnejším ľudom, ktorých poznám. Takže, nielen že je pekná, ale aj múdra! (Myslím, tak prirodzene, nie že sa nabiflí a potom robí frajerku, že čo ona všetko vie.) Okrem toho je aj skromná, takže keď bude toto čítať predpokladám, že bude krútiť hlavou a hovoriť si, čo za bludy som to popísala.

Jej introvertná povaha z nej robí vášnivú čitateľku, takže ak chcete poradiť nejakú super knihu, viete na koho sa obrátiť. 

Aby som to zhrnula, pre mňa je Lucia veľmi zaujímavý a  inšpiratívny človek.