štvrtok, 15. januára 2015

Viac ako slová...


   Najlepším darčekom je kniha a nikto ma nepresvedčí o opaku. Týmto mojím mottom som sa snažila riadiť aj pri kúpe vianočných darčekov, no dá sa povedať, že to skončilo miernym fiaskom. Jediné knihy, ktoré som totiž kúpila, boli knihy pre mňa. Do mojej skromnej knižnice teda pribudli ďalšie 4 skvosty a piaty je na ceste (mešká!). 


   Prvá dorazila kniha Selected - Brian Molko. Netajím sa mojím fanatizmom čo sa týka skupiny Placebo, takže tento kúsok je skôr záležitosť sentimentality a zberateľstva. Obsahuje vybrané texty piesní, Brianov podpis a nádherne napísaný úvod. To je všetko. Málo? Pre mňa nie. :) Jej kúpa však moju kreditku riadne zabolela.:(
   Ďalšími v poradí boli Tak vravel Zarathustra - F. Nietzsche a Confessions of an English opium eater -Thomas De Quincey. Musím priznať, že Friedrich sprvu nepatril medzi moje filozofické idoly (nadčlovek? nihilizmus? to sa mi zdalo riadne "ujeté"), no po prekonaní všetkých predsudkov a lepšom pochopení jeho názorov a postojov sa v mojom pomyselnom rebríčku popularity zaradil na popredné priečky. Čítanie knihy trvá dlho, každá veta vás totiž núti zastaviť sa a popremýšľať. Rada si zapisujem zaujímavé myšlienky, s ktorými sa pri čítaní stretnem, no ak by som to chcela robiť pri Zarathustrovi....uff, to by som rovno mohla celú knihu prepísať. Odporúčam!
   Čo sa týka Thomasa a jeho ópia, jeho kúpa bola taká menšia náhoda, pretože som pôvodne prišla do kníhkupectva s tým, že si kúpim pána Huxleyho, no na moju smolu/šťastie ho nemali. Tak som si v duchu poplakala a poobzerala sa po nejakej alternatíve a vtedy mi do očí udrel Thomas. Spomenula som si, že som ho mala v mojom nekonečnom zozname kníh, ktoré do smrti musím prečítať a tak som ho zaplatila (anglické knihy sú fakt lacné - thanks God) a už sme si kráčali domov a tešili sa na spoločné večerné posedenia pri čajíku. Naše prvé rande sa však kvôli ťažkej konkurencií (Nietzsche) presunulo na dobu neurčitú.
   Čerešničku na torte a asi najlepší úlovok však predstavuje kniha Touching from a distance - Deborah Curtis, ktorú som si objednávala z anglického knihomoľského raja - stránky bookdepository.com. Je to náhľad do života speváka skupiny Joy Division, Iana Curtisa, spísaný jeho manželkou. Túto kapelu sa mi, ani neviem prečo, podarilo ignorovať 18 rokov, no vďaka jednej milej malej náhode na Szigete som sa s ich hudbou zoznámila a zamilovala si ju. Čo sa knihy týka...bolo to asi to najemotívnejšie, čo som kedy čítala. Prvé slzy padli hneď pri úvode a po dvoch stranách som si musela dať pauzu (tak súkromne sme si s maminou tieto pauzy nazvali cry-breaky). Spotreba vreckoviek narastala priamo úmerne s počtom prečítaných strán (a to som človek s ľadovým srdcom) a vedomie o tom ako Ian nakoniec dopadol mi na eláne tiež moc nepridávalo. Posledné riadky som dočítala na Silvestra na záchode, aby ma nikto nevidel smokliť.Tak to dopadne, keď sa až príliš stotožníte s hlavným hrdinom, ktorý navyše nie je vymyslený....
   Každopádne, táto úžasná kniha už netrpezlivo čaká na svoju sestru - Unknown pleasures od Petera Hooka. Neviem sa dočkať, chystám miesto na poličke a vreckovky.

Čo ste naposledy čítali vy? :) Lucia

2 komentáre:

  1. Lucka pekný článoček , a tú knihu na silvestra to kedy si stihla čítať :O... :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dočítala som ju asi pol hodinu pred odchodom k Macke :D potom to aj tak vyzeralo... :D

    OdpovedaťOdstrániť