štvrtok, 28. augusta 2014

Ostrov slobody

Dlho som sa snažila vymyslieť nejaký milý a vtipný článok o zážitku z festivalu Sziget, no ako tu tak sedím a hľadím na monitor, nenachádzam tie správne slová. Ako povedal jeden z mojich obľúbených filozofov Ludwig Wittgenstein: ,,Slovo nemá žiadny význam, keď mu nič nezodpovedá." A ja s ním úplne súhlasím. To, aká šťastná som v ten deň bola, sa nedá vyjadriť v žiadnom jazyku.

Prvá fotka hore - Colosseum stage - urobený z drevených paliet, kde sme si s pivami ulietavali na intergalaktickú trance hudbu zatiaľ čo zhora nás kropila voda (bolo neskutočne horúco). 


Atmosféra bola fenomenálna. Bol to doslova jeden veľký "melting pot". Stretnúť ste mohli Brazílčanov, Rusov, Japoncov, mimozemšťanov... Celý svet prišiel na jedno miesto kvôli hudbe.
My sme na ostrov dorazili doobeda, keď väčšina Szigeťanov ešte dospávala predošlý deň. Porozhliadli sme sa, prezliekli do festivalových outfitov, zjedli zásoby z domu, odložili tašky a party sa mohla začať!
Všade tancujúci a spievajúci ľudia, voda, jedlo, atrakcie, hudba na každom kroku. Keby bol taký aj každodenný život :)

Ruky hore!
O štvrtej začali vystúpenia na hlavnom pódiu. Ako prvý vystúpil mladučký Jake Bugg, ktorý ma prekvapil svojou výbornou hrou na gitaru a čistým hlasom.
Po polhodinovej pauze vystúpili Imagine Dragons. Spevák Dan Reynolds je bez pochýb jeden z najcharizmatickejších a najskromnejších spevákov. To, ako bol spätý s divákmi a ako si užíval každú sekundu na pódiu ma dojalo. Dokonca aj slza padla :) A to ma to najlepšie ešte len čakalo...
Potom totiž nastúpili Placebáci. Môj život. Nikdy by som nepovedala, že JA - tuctové dievča zo strednej triedy - ich niekedy uvidím naživo! Úprimne, celý ich koncert si pamätám akoby som sa na seba pozerala zhora. Ako nejaký sen. Jednoducho - bola som mimo. Neviem, či sa ešte niečo v mojom živote vyrovná tej hodine a pol strávenej v upotenom dave. :)

Pred Imagine Dragons...ultimate happiness
Po Placebe sme sa - na moje počudovanie - celkom ľahko vymotali z davu. Keď som precitla z tranzu, bola zrazu tma a všade ľudia. Nikdy predtým som nevidela také množstvo ľudí po kope. Doma som zistila, že nás tam údajne bolo vyše 400 000! Uff

Večer hral ešte Skrillex, no my sme boli úplne vyčerpané. Našli sme si krytý stage, kde sme si ľahli a oddychovali. V polospánku sme počúvali spev a hru na gitare. Nikto z nás nevie ako sa ten spevák volal, no hral krásne :)

Ako tak pozerám, dosť som sa rozpísala, tak to ukončím. Ten deň bol jednoznačne najlepší v mojom živote. Posledných 13 mesiacov bol pre mňa naozajstný boj a cítim sa neskutočne šťastná za to, že som mohla zažiť Sziget (a hlavne Placebo - ja viem, som s tým už otravná, no keby ma poznáte viete, čo pre mňa ich hudba znamená) s ľuďmi (aspoň s väčšinou), ktorým vďačím za...no proste za to, že som. Pre niekoho len obyčajný festival, no pre mňa life-changing (neviem nájsť slovenský ekvivalent, prepáčte) moment. ĎAKUJEM, milujem vás ženy moje ♥  :*
Lucia
Áno, tesne pri nás stáli Slováci! ... v noci sa celý ostrov premenil na svietiaci sen :)

Vidíme sa budúci rok!

1 komentár:

  1. Na tak krásne napísané články ako je tento niesom pri nových blogoch zvyknutá... Normálne závidím! Dosť ma pobavilo, že sa sme tam mohli stretnúť mimozemšťanov (na tých ja mám veľkú úchylklu :D). A vidieť naživo Placebo alebo Imagine Dragons.. ach!! Vidím, že ste si to všetky riadne užili :)

    OdpovedaťOdstrániť